Z histórie medzinárodného festivalu folklórnych súborov
Akademická Nitra
Zo spomienok profesora Ondreja Debrecéniho,
mnohonásobného účastníka, dejateľa festivalu, scenáristu a režiséra súťažných programov a galakoncertov
Ako sa to začalo?
Začiatky súťaží umeleckej tvorivosti vysokoškolákov siahajú do roku 1968, keď Ministerstvo školstva a kultúry spolu s Československým zväzom mládeže zorganizovali prvú celoslovenskú prehliadku umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Akademický Prešov.
Prehliadka mala široké zameranie od zborového spevu, cez divadlo malých foriem, poéziu v interpretácii aj v tvorbe, hudobné telesá až po vysokoškolské folklórne súbory piesní a tancov.
O dva roky sa Akademický Prešov rozdelil na tri samostatné špecializované akademické súťaže: Akademický Prešov, orientovaný na malé divadelné formy, Akademická Trnava, zameraná na zborový spev a Akademická Nitra, zameraná na súťaž vysokoškolských folklórnych súborov.
Mládežnícke aktivity na VŠP
Na VŠP v Nitre organizovali prvú Akademickú Nitru v roku 1970 členovia študentskej a zamestnaneckej organizácie Zväzu mládeže pri VŠP na čele s. Ing. Ottom Burianom, športového oddielu Slávia VŠP a členovia FS Zobor vedení Ing. Ivanom Paškom.
Súťaž sa konala v aule Pedagogickej fakulty. Bola na vysokej úrovni a mala veľký ohlas v kultúrnych kruhoch na Slovensku, aj v radoch vysokoškolských súborov.
V roku 1972 sa konala ďalšia Akademická Nitra, prípravu realizoval osvedčený tím Slávie VŠP, Zväzu mládeže pri VŠP a FS Zobor. Festival prebiehal počas semestra v zápočtovom týždni, preto organizátori a členovia domácich súborov Zobor a Ponitran mali s organizáciou a účasťou na programe problémy. To bol jeden z rozhodujúcich momentov pre ďalší vývoj Akademickej Nitry.
Na tomto festivale sa prvý raz predstavil primáš Ondrej Molota z Banskej Bystrice, v jeho podaní prvýkrát odznela v amatérskej interpretácii Vrchárska nálada Pavla Tonkoviča. V podaní Miroslava Dudíka odzneli Svadobné piesne od Nitry od Bartolomeja Urbanca. Skladby mali veľký úspech a interpreti získali osobitnú cenu poroty. FS Zobor sa stal celkovým víťazom Akademickej Nitry ´72.
Na vyhodnotení festivalu organizátori žiadali zmenu termínu kvôli problémom so zabezpečením podujatia v priebehu semestra. Vtedajší vedúci súboru Poľana pri Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene Emil Senko, ako aj Milan Križo a zástupcovia rektorátu VŠLD sa ponúkli, že akademický festival budú veľmi radi organizovať vo Zvolene.
A tak sa aj stalo. Od roku 1973 sa festivaly vysokoškolských folklórnych súborov konali v dvojročných intervaloch vo Zvolene s názvom Akademický Zvolen (AZ).
Slova sa ujíma Zvolen
VŠLD vo Zvolene, ako „vidiecka vysoká škola“, sa výborne zhostila tejto úlohy. Mala podporu vedenia univerzity, mesta Zvolen, všetkých riadiacich a spoločenských orgánov mesta a výrobných podnikov v regióne.
Vo Zvolene sa každoročne organizoval striedavo Akademický Zvolen a Medzinárodný festival folklórnych súborov, na ktorom sa zúčastňovali aj víťazi predchádzajúceho Akademického Zvolena.
Je príznačné, že Nitra sa lúčila s Akademickou Nitrou po víťazstve FS Zobor na AN´72 a zvítala sa s Akademickým Zvolenom v roku 1974 na poste opätovného laureáta festivalu.
Akademický Zvolen bol organizačne aj spoločensky vždy zvládnutý na výbornej úrovni a v prvých ročníkoch mal búrlivý priebeh. Pre celé generácie folkloristov študujúcich v rokoch 1973 – 1991 na vysokých školách na Slovensku, ale aj v Čechách, je dodnes Akademický Zvolen a jeho atmosféra nezabudnuteľnou a milou spomienkou na obdobie mladosti.
Zavial nový duch
Akademický Zvolen začal koncom 80-tych rokov „morálne zastarávať“. Najväčším jeho nedostatkom boli veľmi zlé priestorové podmienky zimného štadióna, kde sa podujatie odohrávalo. Akusticky a opticky boli podmienky pod úrovňou „jarmočných atrakcií“.
Pre súbory, ktoré v tomto období už často cestovali na festivaly po celom svete, začal byť Akademický festival fádny a nezaujímavý. Podpísala so pod to redukcia umeleckej produkcie len na javiskovú skúšku, len jedno súťažné a propagačné vystúpenie počas štyroch dní trvania festivalu, nízka úroveň ubytovania a stravovania, mdlé propagačné materiály, obligátne formálne ocenenie víťazov súťaže a i. Tak to počas rokov 1985 až 1991 vnímali vedúci súborov, ale aj stovky členov súborov z celého Slovenska. Všetci cítili, že tento doma aj v zahraničí uznávaný folklórny festival nutne potrebuje zmenu.
Počas zasadnutí organizačného štábu Akademického Zvolena v roku 1990, doc. Ondrej Debrecéni neoficiálne začal rozhovory najskôr s vedúcim súboru Poľana prof. Milanom Križom a prof. E. Senkom, potom s vedením VŠLD. Vyšlo najavo, že dvadsaťročný maratón folklórnych festivalov im, ako aj aj celému Zvolenu prirástol k srdcu, ale začínal ich ťažiť ako kameň. Nastal čas na zmenu.
Opäť v Nitre
Následne skupina Debrecéni – Járek – Mráz (referent sociálneho rozvoja VŠP) po konzultácii s vedením VŠP začala pracovať na novej koncepcii Akademického folklórneho festivalu.
Jej podstatou bolo striedavé organizovanie medzinárodného festival študentských folklórnych súborov jeden rok v Nitre, ako Akademická Nitra, nasledujúci rok vo Zvolene, ako Akademický Zvolen. Organizátori tak nebudú každoročne zaťažení prípravou festivalu, povedie to k zdravej konkurencii medzi Nitrou a Zvolenom a následne aj k rastu kvality.
Postupne sa s tým stotožnilo aj Vedenie Pedagogickej fakulty v Nitre, Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, Ministerstvo školstva SR, Vedenie Národného osvetového centra, Vedenie mesta Nitra, Československá folklórna únia, Folklórne združenie na Slovensku a v neposlednom rade aj vedenia desiatich vysokoškolských folklórnych súborov na Slovensku.
Do začiatku akademického roka 1991/92 sa rozhodlo a schválilo, že v roku 1992 bude 17. – 21. júna Akademická Nitra – 10. medzinárodný akademický festival folklórnych súborov.
Folklórny festival v novom šate
Predsavzatím iniciátorov Akademickej Nitry bolo, že festival bude iný, zaujímavejší, hodnotnejší a v duchu popredných európskych festivalov.
Pripravili nasledujúce inovácie:
- festival bude zameraný na scénické umelecké stvárnenie tradičnej tanečnej, hudobnej, zvykoslovnej, inštrumentálnej a odevnej kultúry rôznych regiónov sveta v podaní študentských folklórnych súborov. Dôraz sa bude klásť na umeleckú úroveň a na regionálnu čistotu tradičnej kultúry, nie na „jarmočnícke efekty“
- programy festivalu sa budú realizovať vo vysoko kvalitných podmienkach scény Nového divadla A. Bagara v Nitre s možnosťou využitia špičkovej javiskovej techniky
- ubytovanie a stravovanie účastníkov bude spĺňať náročné kritériá CIOFF
- festival bude mať ďalšie satelitné podujatia, ktoré zaujmú obyvateľov regiónu a návštevníkov festivalu – propagačné vystúpenia, festivalový sprievod mestom, jarmok umeleckých remesiel, výstava obrazov s tematikou tradičnej kultúry, vystúpenia súborov v regióne
- vysoká úroveň propagačných materiálov, denné vydania festivalových novín, stála účasť médií všetkých typov, hodnotné vecné ocenenia víťazom súťaže
- vo voľnom čase sa budú organizovať spoločenské podujatia pre všetkých účastníkov so stravou a občerstvením
S odstupom času možno konštatovať, že všetky predsavzatia sa organizátorom podarilo splniť. Za kuriózne aj z pohľadu dnešných podmienok možno považovať dve skutočnosti:
- s pomocou ministerstva školstva, prezidentskej kancelárie, ministerstva kultúry, VŠP v Nitre a mnohých sponzorov sa podarilo získať finančnú čiastku potrebnú na zabezpečenie festivalu, ktorá asi desaťnásobne prevýšila pôvodný rozpočet Akademického Zvolena
- festival sa podarilo umiestniť do Nového divadla Andreja Bagara v Nitre, čo dalo celému podujatiu novú tvár, nezvyklú a jedinečnú v rámci všetkých podobných podujatí v strednej Európe.
Počas prvých dvoch ročníkov Akademickej Nitry denne vychádzali Festivalové noviny, ktoré pohotovo odrážali atmosféru a udalosti predchádzajúceho dňa a ráno pri raňajkách boli voľne k dispozícii súboristom. Po galakoncerte sa po dlhšom období v Nitre opäť rozihral ohňostroj.
Pri hodnotení folklórnych festivalov v roku 1992 v Českej a Slovenskej federatívnej republike na zasadnutí Československej folklórnej asociácie v Prahe, bol festival Akademická Nitra 1992 vyhodnotený ako najlepší festival roka. Veľmi pozitívne ohlasy prišli aj z CIOFF-u pri UNESCO.
Po tomto festivale sa na pôde nitrianskych vysokých škôl dohodlo, že Akademická Nitra sa bude organizovať striedavo pod vedením VŠP a Vysokej školy pedagogickej v Nitre, aby sa mohli prezentovať obe vysoké školy, a aby sa bremeno príprav rozložilo na dlhšie časové obdobie.
V roku 1996 organizovala AN´96 Vysoká škola pedagogická v Nitre, ktorá do príprav zapojila pedagógov novovzniknutej Katedry folkloristiky. Napriek tomu bolo zjavné, že bude lepšie, keď sa do príprav zapoja každoročne skúsené osobnosti z oboch univerzít. Preto sa počas prípravy AN´98 obe nitrianske univerzity dohodli, že v ďalších ročníkoch AN bude organizovať spoločný Organizačný štáb z pracovníkov oboch univerzít, ale hlavnú zodpovednosť, ako aj finančné zabezpečenie festivalu, budú niesť striedavo SPU v Nitre a UKF v Nitre. Príslušná univerzita bude menovať Organizačný štáb a riadiť jeho činnosť v zmysle vlastného Štatútu Organizačného štábu pre daný ročník AN.
Kuriózne situácie pri organizovaní Akademickej Nitry 1992 a 1994
Osobne si najviac cením a spomínam na boj o nové divadlo /Divadlo A. Bagara/, ktoré nám prinieslo najväčšie problémy, ale i výzvy a nakoniec aj sladké víťazstvo v podobe neoficiálnej, ale pre tisícky obyvateľov Nitry skutočnej premiéry nového divadla. Stalo sa to tri mesiace pred oficiálnym otvorením DAB v septembri 1992, ktoré v skutočnosti bolo už len reprízou.
Ako to vlastne s novým divadlom bolo? Myslím, že to bude zaujímať mnohých Nitranov, ale aj mnohých členov divadelného súboru DAB v Nitre. V roku 1991 sa výstavba nového divadla po mnohých rokoch dostala do fázy, keď hrozilo, že ak sa stavba urýchlene nedokončí, bude ako výsledok „gigantománie“ funkcionárov predchádzajúceho režimu zbúraná. Také boli stanoviská, aj volebné programy, niektorých politických strán. Našťastie, organizátori stavby sa zmobilizovali a urýchlili výstavbu, takže slávnostné otvorenie DAB bolo plánované počas otvorenia Májovej divadelnej Nitry, v máji 1992. Preto sme Akademickú Nitru naplánovali na jún 1992, po oficiálnom otvorení divadla.
Vďaka tomu, že v rokoch 1990 – 1992 sa v DAB vystriedali traja riaditelia, ktorí mali problémy s dochádzaním do Nitry a s politickou nestabilitou doby, bez problémov nám nové divadlo pre potreby Akademickej Nitry odsúhlasili. A to bol súhlas, ktorý nebolo možné odvolať, pretože medzitým prevzal záštitu nad naším festivalom prezident Michal Kováč.
V decembri 1991 vedenie DAB dospelo k názoru, že z rôznych dôvodov, ale najmä kvôli sklzu stavebných prác, nové divadlo nebude môcť byť v máji otvorené. Z toho dôvodu DAB presunulo Májovú Nitru na september 1992 s názvom Divadelná Nitra, a s tým aj termín otvorenia divadla.
Vo februári 1992 nám to oficiálne oznámil vtedajší riaditeľ DAB p. Petrovický. Prípravné práce Akademickej Nitry boli už tak ďaleko, že nebolo možné cúvnuť a festival prekladať. Na festival sa záväzne prihlásilo 17 folklórnych súborov zo siedmich štátov sveta. V Nitre už v tom období nebola voľná žiadna hala pre náhradné riešenie.
Pod hlavičkou prezidentskej kancelárie sme s vedením divadla zahájili ofenzívne rokovania.
Divadlo a jeho Investičné oddelenie argumentovali tým, že nie je nainštalovaná javisková technika, nie sú urobené kolaudácie jednotlivých funkčných systémov, vnútorné obklady, a keby sa ich aj podarilo urobiť, divadlo bude potrebovať na čistiace práce niekoľko mesiacov. Najskorší reálny termín otvorenia divadla bol koniec augusta. Vedenie DAB bolo veľkorysé – súhlasilo s prenájmom priestorov pre Akademickú Nitru, ak vedenie AN pomôže doriešiť uvedené problémy v potrebnom termíne. Myslím, že ani jeden zo zástupcov DAB neočakával, že by to bolo reálne.
Do akcie sa vtedy zapojil šesťdesiatpäťčlenný Organizačný štáb AN, ktorého všetci členovia verili, že to reálne je. Vedúci Investičného oddelenia DAB Ing. Šabík uvítal našu výpomoc a podporil mnohé naše kroky pre získanie čiastkovej kolaudácie nového divadla na termín konania festivalu. Stavbyvedúci p. Kerestéš bol naším každodenným partnerom počas nasledujúcich troch mesiacov až do otvorenia Akademickej Nitry.
Mojou parketou boli rokovania pre získanie čiastkovej kolaudácie – prvým krokom bola cesta do ČKD Plzeň, kde som rokoval s generálnym riaditeľom o možnostiach urýchlenia montáže podjaviskovej hydraulickej techniky, ktorá zabezpečuje pohyb a statiku pódia. Nasledovali rokovania s kominármi, hygienikmi, požiarnikmi, veterinármi, bezpečnosťou práce, elektrikármi, plynármi a postupne dielčie kolaudácie.
Súbežne s tým Martin Mráz so študentom Miroslavom Habánom zmobilizovali zväzácku organizáciu VŠP. Domino (O. Čákayová) s Osvetovým strediskom v Nitre (I. Števková) „zmobilizovali“ Vojenské kasárne v Krškanoch.
Od polovice apríla do polovice júna denne 30 študentov brigádnikov a 20 vojakov robili čistiace práce v celom divadle – podlahy, stropy, okná, steny, schodiská atď. Za dva mesiace urobili zo staveniska krásny kultúrny stánok.
Prvého júna 1992 sme už stopercentne vedeli, že Akademická Nitra v novom Divadle Andreja Bagara bude.
Treba povedať, že nové divadlo bolo mimoriadnym prínosom pre Akademickú Nitru. Nielen v tom, že poskytlo súťažným programom dôstojné prostredie, klimatizovanú sálu pre šesťsto divákov, najmodernejšiu javiskovú, svetelnú a zvukovú techniku na celom Slovensku, snáď aj v Československu, ale hlavne v tom, že každý Nitran chcel nové DAB (aj Akademickú Nitru, pozn. autora) zažiť na vlastnej koži. Požiarna služba, ktorá mala tiež premiéru v nových podmienkach, vlastným telom strážila dodržanie pravidla, že v sále bude šesťsto sediacich divákov a nikto viac.
Prvý súťažný večer začal s hodinovým oneskorením, pretože diváci prerazili inšpicientsky kordóm a asi dvesto z nich sa usadilo na schodoch po oboch stranách sály. Nikto nebol ochotný dobrovoľne opustiť sálu.
Druhý súťažný večer a počas galakoncertu museli inšpicientom asistovať strážne služby so psami. To mnohí zahraniční účastníci kritizovali.
Ako som však už v úvode histórie AN uviedol, pri hodnotení folklórnych festivalov v roku 1992 v Českej a Slovenskej federatívnej republike na zasadnutí Československej folklórnej asociácie v Prahe, bol festival Akademická Nitra 1992 vyhodnotený ako najlepší festival roka.
Ďalšia Akademická Nitra v roku 1994 nasledovala v podobnom duchu. Aj táto mala svoje „hrdinské“ činy. Štáb AN sa rozhodol, že výber zo svetovej ukážky tradičnej ľudovej kultúry sprístupní tým najvďačnejším divákom – mládeži zo základných a stredných škôl v Nitre.
V spolupráci s mestom a vojenskou posádkou v Krškanoch sa brigádnikom za dva týždne podarilo oživiť Amfiteáter pod Zoborom. Pod taktovkou O. Čákayovej (Domino) a I. Števkovej (ROS Nitra) sa medzi ôsmou a pol deviatou hodinou sústredilo na Amfiteátri 12-tisíc detí zo všetkých základných a stredných škôl v Nitre. Žiaľ, počasie podujatiu neprialo. Už od pol deviatej sa začalo rýchlo mračiť a o 8.45 h som rozhodol, že predstavenie sa uskutoční v Zimnej športovej hale, ktorá bola pripravená ako alternatíva. A vtedy som zažil zázrak a na vlastné oči videl geniálnu operatívnosť a profesionalitu učiteľov základných a stredných škôl. Určite ani Napoleon nemal lepšiu koordináciu vojsk pri svojich operáciách, ako učiteľský zbor, ktorý dokázal za 45 minút z amfiteátra pod Zoborom presunúť 12-tisíc detí bez jediného úrazu cez dva prechody cez hlavnú cestu do zimného štadióna v parku. Koncert mal v radoch detí mimoriadnu odozvu.
Po tomto festivale sa na pôde nitrianskych vysokých škôl dohodlo, že Akademická Nitra sa bude organizovať striedavo pod vedením VŠP a Vysokej školy pedagogickej v Nitre, aby sa mohli prezentovať obidve vysoké školy, a aby sa bremeno príprav rozložilo na dlhšie časové obdobie.
Odovzdávanie štafety
Ďalšie Akademické Nitry som sledoval už len z „chodníka“, hoci ako scenárista a režisér súťažných programov a galakoncertov sa na príprave festivalu pravidelne zúčastňujem až dodnes. V roku 1996 som bol aj čestným prezidentom festivalu, ale to už štafetu prevzala ďalšie generácia folkloristov a organizátorov.
O tých nasledujúcich možno bude po rokoch, tak ako ja dnes, spomínať Dana Wolfová, Danuša Moravčíková, Vladimír Rataj, Jana Depešová, Agáta Krausová a desiatky ďalších, ktorí sa na organizácii AN nezištne podieľajú.
Na záver sa chcem ospravedlniť desiatkam mojich obetavých spolupracovníkov pri organizovaní Akademickej Nitry, bez ktorých by nič z toho, čo som tu čiastočne uviedol, neexistovalo. Či už ide o pracovníkov vedenia našich vysokých škôl, Katedry folkloristiky, hudobnej výchovy, Katedry spoločenských vied, primátorov a pracovníkov Mestského úradu v Nitre, Regionálneho osvetového strediska, Folklórnej únie, ZAFOZ a ďalších, ktorých som v tomto krátkom výpočte nemohol menovať.
Na záver spomeniem len jedno meno, ktoré bolo od začiatku spojené s vysokou profesionálnou grafickou úrovňou festivalu – Ladislav Ševel. Žiaľ, už nie je medzi nami, spomíname na jeho tvorivosť, originalitu a nezištnosť.
Od roku 1992 do 2022 sa v Nitre a vo Zvolene uskutočnilo spolu 30 ročníkov medzinárodného akademického festivalu, do roku 1991 bolo vo Zvolene 14 ročníkov.
V tomto roku sa uskutoční jubilejný 45. ročník medzinárodného festivalu vysokoškolských folklórnych súborov.
Na 44 ročníkoch festivalu sa zúčastnili a svoju lásku k ľudovým tradíciám svojho národa demonštrovali desaťtisíce mladých, krásnych, talentovaných a vzdelaných ľudí. Tí sú pre budúcnosť zárukou zachovania a ďalšieho generačného odovzdávania hudobných, tanečných, odevných a zvykoslovných skvostov vo svojich regiónoch.
© Akademická Nitra 2023